Popieram holokaust

Ako píšem v úvode, táto stránka nemá nič spoločné s klasickými popieračmi holokaustu v Európe, Amerike, či v arabských krajinách. Popieram však oficiálne euroamerické a izraelské definicie tragédie európskych Židov. Napríklad slovenská Wikipédia definuje holokaust ako:

„...systematické, štátom vykonávané prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie etnických, náboženských, či politických skupín počas druhej svetovej vojny, vykonávané nacistickým Nemeckom a jeho spojencami.“

Česká Wikipedie:

„označení pro systematické a státem provozované pronásledování a hromadné vyvražďování Židů prováděné nacistickým Německem a jeho spojenci.“

Ja tvrdím, že ľudské obete civilných židovských obyvateľov boli následkom CELOSVETOVÉHO sprisahania, či prinajmene viac – menej zhodných protižidovských postojov na celom svete, keďže ŽIADNA krajina na svete nebola ochotná prijať v rokoch 1933 - 1945 väčší počet židovských utečencov.

Nič nové pod slnkom

Od staroveku sa uskutočnili v Európe, severnej Afrike aj v Ázii tisícky menších aj väčších pogromov proti Židom. Častokrát mali tieto pogromy za následok vysťahovávanie sa Židov do iných krajín. Napr. veľké pogromy v Rusku, znamenali ich sťahovanie na západ, najprv v rámci ruského impéria, do ruského záboru Poľska, a odtiaľ hneď alebo v ďaľších generáciách do USA, kde založili títo Židia, ktorí dodnes majú väčšinou poľské mená zábavný priemysel. Najprv na východnom pobreží, potom na západnom, napr Hollywood, Las Vegas a iné.

Obmedzenie prisťahovaleckých kvôt tzv. demokraciami

Po prvej svetovej vojne však USA prvý raz obmedzili prisťahovanie. Jednotlivým štátom a výnimočne aj Židom, ktorí vtedy žiadny štát nemali pridelili povolené ročné kvóty prisťahovania sa. A krátko pred druhou svetovou vojnou USA hanebne kvóty pre prisťahovanie Židov výrazne znížili. Podľa všetkého, ich politiku nasledovali aj iné veľmoci, koloniálne mocnosti a iné bohaté štáty. Briti by sa asi mohli hájiť vo veci nepovolenia židovského prisťahovania do Palestíny ich vtedajším mandátom a podmienkami Spoločnosti národov a ich záväzkami voči Palestíncom. Nemajú sa však čím hájiť, že nepovolili Židom sťahovať sa ani do obrovskej Indie, Kanady, Austrálie a iných stredne veľkých a menších britských kolónií, či do samotnej Veľkej Británie. Asi ešte väčšou záhadou zostáva, prečo sa rovnako chovali aj chudobné, ale formálne zvrchované krajiny, ktorým Židia mohli priniesť veľký kapitál.

Podiel sionistov na holokauste

Samotní sionisti nemali záujem o presťahovanie sa Židov, do krajín, kde by im nehrozili ani pogromy, ani iné prenasledovanie, pretože vedeli, že by ich potom ťažko dostali do Palestíny, aby obetovali svoje životy v boji proti Arabom. Hovorí sa o druhej, podobne strašnej teórii, zatiaľ nepodliehajúcej zákonu o tzv. Osvienčimskej lži: Že zo Židov, ktorí zahynuli, bol oveľa väčší podiel Židov s menším majetkom, teda aj menšími schopnosťami, nižšou inteligenciou, nižšími genetickými danosťami. Tým sa ich vyvraždením stali Židia v priemere najinteligentnejším národom na svete. Údajne aj o to išlo niektorým sionistickým vodcom. V tom, s čím začali nacisti v malom (povinná sterilizácia mentálne retardovaných), pokračovali sionisti vo veľkom.

USA sa nespamätali, ani keď už celá Európa vedela o krutých podmienkach v koncentrákoch

Počas Druhej svetovej vojny sa v USA nesmelo písať o komcentrákoch ani v dobe, keď už o pomeroch v nich vedela celá Európa. Dokonca spočiatku neverili Američania ani svojim najbližším, vojakom, ktorí boli pri osobodzovaní koncentračných táborov, a ktorí im ukazovali fotografie zúbožených ľudských trosiek a reprodukovali svedectvá tých z nich, ktorí prežili. Krátko pred koncom vojny sa pokúsali niekoľkí nacistickí pohlavári, napr. Göring vyjednávať o vykúpení Židov z koncentrákov. Vtedy už nemohli Američania a západní spojenci odmietnuť. Vtedy sa už ani najbohatší Židia na svete nemohli tváriť, že o ničom nevedia. Nemci nechceli veľa. Za jedného Žida asi 1 kg kávy a za 20 Židov jedno nákladné auto. Teda, samozrejme, žiadny vojenský materiál. S tým však nesúhlasil Stalin. Obával sa totiž, že ak by sa Nemcom podarilo uzatvoriť na západe separátny mier, rýchlo sa stiahnuť na svoje západné hranice (prípadne vydať sporné západné Porúrie), preskupiť všetky sily na východ a pokúsiť sa udžať svoje východné hranice, že by im v tom pomáhali aj tie nové nákladné autá.

Čím začal holokaust?

Prenasledovanie Židov pred Druhou svetovou vojnou začalo v Nemecku zjavne nacistickými pohlavármi organizovanými pogromami. Tie však nemali veľký účinok ani na Židov, aby sa pokúsili utiecť vo vyššom meradle. Predsa len, zo všetkých európskych štátov, kam vstúpila nacistická vojenská čižma, najväčší podiel preživších bol medzi nemeckými Židmi. Aj keď mnohí vyčkávali, držali sa radšej svojho majetku, väčšina tých, ktorí utiekli, aj keď blúdili a boli vypovedávaní od jedných hraníc k druhým, predsa len – prežili. Židia z okupovaných krajín však pozdejšie už nemali možnosti utekať – ani kam, ani kadiaľ. Za prvej Slovenskej republiky sa vyskytovali často aj v slovensky vydávaných Židovských novinách inzeráty „kúpim affidavit.“ Affidavit je po hebrejsky pozvanie. Najcennejšie boli affidavity z USA. Lenže, každý chcel affidavit len kúpiť, ako vidieť aj v tých inzertných rubrikách, nikto affidavit nepredával! Ich šťastenejší príbuzní v USA ich nechávali v klepci. Slovenská republika by ich rada prepustila z občianskeho zväzku a dovolila by im vyviezť časť kapitálu v šperkoch, v zlate aj v hotovosti, o cenných papieroch v švajčiarskych bankách ani nehovoriac, a časť kapitálu v slovenských tovaroch. Lenže ich príbuzní v USA na nich kašľali. Lebo uverili židovskej kamufláži v amerických médiách, že Židom v okupovanej Európe nič vážne nehrozí.

Pogromy

Ako som už uviedol, Židia žili v diaspóre aj v starovekom Ríme. Aj v čase, keď ich nik v Palestíne neprenasledoval. A už aj vtedy sa proti nim organizovali alebo spontánne poriadali POGROMY. Vždy si mohli po týchto pogromoch vybrať, či zostanú alebo vybrať novú vlasť, kam sa presťahujú. Počas dvetisícročnej histórie protižidovských POGROMOV však prvý raz došlo k situácii, keď už NEEXISTOVALA JEDINÁ KRAJINA NA SVETE, ktorá by ich prijala. Len v dôsledku toho a samozrejme aj v súbehu s inými nepriaznivými okolnosťami mohlo dôsjsť k najstrašnej odsúdeniahodnej známej genocíde v dejinách.

KEĎ VŠAK ODSUDZUJEME NACISTICKÝCH POHLAVÁROV, MUSÍME ROVNAKO ODSUDZOVAŤ AJ VŠETKÝCH OSTATNÝCH VLÁDCOV

VŠETKÝCH ŠTÁTOV VTEDAJŠIEHO SVETA!!!

Príl.: POGROMY

Česká Wikipedie: „Pogromy v Rusku“

„Pogromy se staly běžným jevem během masové vlny protižidovských bouří, které se přehnaly jižním Ruskem v roce 1881 po tom, co byli Židé nespravedlivě obviněni ze zavraždění cara Alexandra II. Bezprostředně po propuknutí pogromů byly ve 166 ruských městech zničeny tisíce židovských domů, celé rodiny byly uvrženy do krajní bídy, docházelo ke znásilňování žen, mnoho mužů, žen i dětí bylo zabito nebo zraněno.

Nový car Alexandr III. z nepokojů obvinil Židy a vydal k jejich omezení soubor tvrdých nařízení. Pogromy pokračovaly za mlčenlivé nečinnosti úřadů až do roku 1884. Další, ještě krvavější vlna pogromů, která za sebou nechala přibližně 2000 mrtvých a mnoho zraněných Židů, propukla v letech 1903-1906. Během ruské občanské války (1917-1922) došlo na různých místech Ruska a Ukrajiny k 887 pogromům s počtem židovských obětí mezi 70-250 000. Přibližně 40 % z nich měli na svědomí ozbrojenci bojovníka za Ukrajinskou národní republiku Simona Petljury, 25 % Zelená armáda a různé nacionalistické a anarchistické bandy, 17 % Bělogvardějci, zvláště oddíly Antona Denikina a 8,5 % Rudá armáda[31].

Od počátku do poloviny 20. století docházelo k pogromům také v Polsku, Argentině a v celém arabském světě. Krajně ničivé pogromy se objevily během druhé světové války, kdy došlo i k Rumunskému pogromu v Iaşi, kde bylo zabito 14 000 židů a k pogromu v Jedwabnem v Polsku s 380 - 1600 oběťmi. Poslední zaznamenaný velký pogrom v Evropě byl poválečný pogrom v Kielcích v Polsku, ke kterému došlo v roce 1946.“